Před minule jsme otevřeli kapitolu zaměřenou na etické sociální principy a jejich uvádění do podnikatelské praxe. Prvním základním etickým principem, o kterém je potřeba mluvit, je lidská důstojnost.
Ta vychází z faktu, že jsme stvoření k Božímu obrazu. Lidskou důstojnost jsme si tedy nijak nedali, nezasloužili, nemůžeme ji snižovat ani zveličovat. Důstojnost nás zavazuje k naplňování vlastního poslání a hledat správnou svobodnou cestu.
Jak se může ale vědomí lidské důstojnosti projevovat v praxi? Smí třeba šéf požadovat od svých podřízených více, když bude slyšet proti argument, že nerespektuje lidskou důstojnost?
K tém atu hovoří náš host Mons. Josef Nuzík.
Text probíraného 30. až 33. článku:
Ľudská dôstojnosť. V samotných základoch sociálnej náuky Cirkvi je zakotvené presvedčenie, že každá osoba bez ohľadu na vek, stav alebo schopnosti je stvorená na Boží obraz a je obdarená nezmenšiteľnou dôstojnosťou a hodnotou. Každá osoba je cieľom sama osebe, nikdy nie je len čírym prostriedkom, ktorého hodnota spočíva v jeho využiteľnosti – je kto, a nie čo; je niekto, a nie niečo. Človek má túto dôstojnosť už len z toho titulu, že je ľudská bytosť. Nikdy to
nie je na základe zásluh alebo ako dar od nejakej ľudskej autority, a nedá sa ani stratiť, nemôže stratiť platnosť, ani ju nemožno jednoducho odňať. Všetky ľudské bytosti bez ohľadu na individuálne vlastnosti a okolnosti preto požívajú Bohom danú dôstojnosť.
Vďaka tejto ľudskej dôstojnosti každá osoba má právo – v skutočnosti povinnosť – nasledovať svoje povolanie a usilovať sa o osobné naplnenie v spoločenstve s ostatnými. Rovnako to tiež znamená, že každý z nás je povinný vyhýbať sa činom brániacim iným ľudom prosperovať, pretože „všetci sme skutočne zodpovední za všetkých“.
Ešte konkrétnejšie, ľudské bytosti preukazujú, že sú na obraz Stvoriteľa, prostredníctvom svojej schopnosti myslieť a slobodne sa rozhodnúť, ako aj v náklonnosti prežívať svoj život s inými (spoločenská povaha človeka). Prosperovanie človeka teda vždy zahŕňa správne uvažovanie, slobodnú voľbu v súlade s rozumom a život v spoločnosti. Skutočne len v komunite, to znamená v spoločenstve s inými, môže osoba pravdivo rozvíjať svoje schopnosti, cnosti a svätosť.
Keďže každá osoba má určenie, ktoré presahuje tento svet, a prisľúbenú večnú účasť na Božom živote, je isté, že pozemské blaho nikdy nebude úplné. To však neznamená, že je bezvýznamné. Naopak, pozemské prospievanie je dôležitý prvok dobrého ľudského života, zároveň však nedostatok materiálnych zdrojov, ako aj ich nesmierny nadbytok sú častou prekážkou, lebo človeka odpútavajú od úsilia dosiahnuť cnosti a svätosť.
POVOLÁNÍ PODNIKATELE XXV.
Music by Scott Holmes.
Poslechněte si starší díly:
